Goddess Durga

devyaparādhakṣamāpaṇastotram

(Devi Aparadha Kshamapana Stotram in English (IAST))

Adi Shankaracharya

Attributed to Adi Shankaracharya, this profound stotra is a poignant appeal for forgiveness addressed to the Divine Mother. The devotee confesses to various lapses in ritual worship, meditation, and devotion, humbly acknowledging that despite their ignorance and failures, the Mother’s compassion remains boundless. By surrendering one's ego and shortcomings, the seeker prays for Her grace and protection. It is traditionally recited during Navaratri or at the conclusion of Devi puja to seek absolution for errors committed during worship. The hymn emphasizes that while a son may be ungrateful or wayward, a mother’s love for her child is perpetual and unconditional.

devyaparādhakṣamāpaṇastotram
|| atha devyaparādhakṣamāpaṇastotram ||
na mantraṃ no yantraṃ tadapi ca na jāne stutimaho
na cāhvānaṃ dhyānaṃ tadapi ca na jāne stutikathāḥ |
na jāne mudrāste tadapi ca na jāne vilapanaṃ
paraṃ jāne mātastvadanusaraṇaṃ kleśaharaṇam || 1||
vidherajñānena draviṇaviraheṇālasatayā
vidheyāśakyatvāttava caraṇayoryā cyutirabhūt |
tadetat kṣantavyaṃ janani sakaloddhāriṇi śive
kuputro jāyeta kvacidapi kumātā na bhavati || 2||
pṛthivyāṃ putrāste janani bahavaḥ santi saralāḥ
paraṃ teṣāṃ madhye viralataralo'haṃ tava sutaḥ |
madīyo'yaṃ tyāgaḥ samucitamidaṃ no tava śive
kuputro jāyeta kvacidapi kumātā na bhavati || 3||
jaganmātarmātastava caraṇasevā na racitā
na vā dattaṃ devi draviṇamapi bhūyastava mayā |
tathāpi tvaṃ snehaṃ mayi nirupamaṃ yatprakuruṣe
kuputro jāyeta kvacidapi kumātā na bhavati || 4||
parityaktā devā vividhavidhasevākulatayā
mayā pañcā śīteradhikamapanīte tu vayasi |
idānīṃ cenmātastava yadi kṛpā nāpi bhavitā
nirālambo lambodarajanani kaṃ yāmi śaraṇam || 5||
śvapāko jalpāko bhavati madhupākopamagirā
nirātaṅko raṅko viharati ciraṃ koṭikanakaiḥ |
tavāparṇe karṇe viśati manu varṇe phalamidaṃ
janaḥ ko jānīte janani jananīyaṃ japavidhau || 6||
citābhasmālepo garalamaśanaṃ dikpaṭadharo
jaṭādhārī kaṇṭhe bhujagapatihārī paśupatiḥ |
kapālī bhūteśo bhajati jagadīśaikapadavīṃ
bhavāni tvatpāṇigrahaṇaparipāṭīphalamidam || 7||
na mokṣasyākāṅkṣā bhavavibhavavāñchāpi ca na me
na vijñānāpekṣā śaśimukhi sukhecchāpi na punaḥ |
atastvāṃ saṃyāce janani jananaṃ yātu mama vai
mṛḍānī rudrāṇī śiva śiva bhavānīti japataḥ || 8||
nārādhitāsi vidhinā vividhopacāraiḥ
kiṃ rukṣacintanaparairna kṛtaṃ vacobhiḥ |
śyāme tvameva yadi kiñcana mayyanāthe
dhatse kṛpāmucitamamba paraṃ tavaiva || 9||
āpatsu magnaḥ smaraṇaṃ tvadīyaṃ
karomi durge karuṇārṇaveśi |
naitacchaṭhatvaṃ mama bhāvayethāḥ
kṣudhātṛṣārtā jananīṃ smaranti || 10||
jagadamba vicitra matra kiṃ
paripūrṇā karuṇāsti cenmayi |
aparādhaparamparāparaṃ
na hi mātā samupekṣate sutam || 11||
matsamaḥ pātakī nāsti pāpaghnī tvatsamā na hi |
evaṃ jñātvā mahādevi yathāyogyaṃ tathā kuru || 12|| oṃ ||
iti śrīdevyaparādhakṣamāpaṇastotraṃ sampūrṇam |

Explore More